Držať sa pre redukciu tukov nízkej intenzity?

V júni 2019 ma k tomuto krátkemu príspevku inšpiroval jeden 70 ročný Pán, skvelý športovec, cyklista, napriek svojmu veku vo výbornej kondícii.

 

Po stúpaní na Biely Kríž v Malých Karpatoch sme si s kamošmi urobili krátku pauzu na občerstvenie. Chalani nie sú v zlej forme! Nejaké to kilečko zbytočných tukových zásob by im však zlepšilo výkon v kopcoch a ako je mojím „dobrým“ zvykom, chvastúnsky som im odporučil zhodiť.

Starší Pán, pravdepodobne celý život v skvelej kondícii, počul, ako sa bavíme o zbytočných kilogramoch a tak sa do debaty zapojil. Prezradil nám, že ak „chceme“ schudnúť, nemali by sme jazdiť kopce. Ani jazdy vo vysokej intenzite, ale mali by sme absolvovať dlhé jazdy na rovine v nízkej intenzite. Argumentoval: „Ak idete na anaeróbny prah, pálite sacharidy a nie tuky. Tak neschudnete.“

V skratke sa pokúsim pre laika opísať intenzitu na anaeróbnom prahu. Je to stav, kedy vám srdce bije 90% z maximálnej pulzovej frekvencie a dýchanie sa prehĺbi do takej miery, že rozprávať je prakticky nemožné. Bežný nešportujúci človek sa do takejto intenzity nedostáva. Super trénovaný vytrvalec sa je schopný pohybovať v tejto intenzite cca 1 hodinu, za veľmi nepríjemných pocitov. Je to bolesť a lapanie po dychu :).

Musím priznať, že som situáciu nezvládol a vedomý si svojej „pravdy“, som bol rovnako ako starší Pán silno asertívny, bez rešpektu voči jeho veku a skúsenostiam. Nebolo teda možné aby si vypočul toto: „Máte pravdu, pri vysokej intenzite sa „pália vo väčšej miere sacharidy“. Ale to neznamená, že sa nepália tuky! Ani že sa ich spáli v konečnom dôsledku menej! Iba sa súčasne páli viac sacharidov, keďže aktuálne nároky na energiu prevyšujú možnosti tukového metabolizmu. Mýtus, že sa pre schudnutie tuku treba držať nízkej intenzity telesnej aktivity (nízka pulzová frekvencia), vznikol tak, že niekto s jednoduchším chápaním si prečítal ako ľudský metabolizmus funguje. Tento človek (bolo ich asi viac) si naštudoval, že energetické potreby organizmu sa pri nízkych intenzitách dokážu hradiť vo veľkej miere z tukov a že zo stúpajúcou intenzitou vzrastá podiel získanej energie sacharidov. Absencia logického myslenia ho priviedla k záveru, že vo vysokej intenzite „ide telo na sacharidy“ a teda človek neschudne. A tak mu napadlo napísať článok s týmto geniálnym záverom. A keďže tento článok si ľudia čítali a tento postup  (šmotkať sa v čo najnižšej rýchlosti na páse vo fitku, ťukať pri tom do telefónu alebo čítať si časopis a zaberať ho ľuďom, ktorý by tam chceli nebodaj behať) bol mnohým sympatický, táto na prvý pohľad geniálna myšlienka sa bleskove rozšírila medzi širokú verejnosť. A bohužiaľ aj medzi niektorých športovcov! Ak by naše telo v skutočnosti takto fungovalo, najmenšie percento tuku by mali ľudia, ktorí celý deň trávia na zadku, občas klipnú viečkom, zívnu si, prejdú sa na toaletu a naspäť. Tieto činnosti totiž skutočne dokáže ľudské telo hradiť v prevažnej miere z tukov. Škoda však, že tých tukov bude sakramentsky málo a „každý“ nadbytočný sacharid sa v tele transformuje na tuk!“

Dúfam, že tento krátky príspevok niekto nepochopí tak, že si má dať štyri desaťsekundové šprinty a to bude efektívnejšie na chudnutie ako hodinový beh v relatívne nízkej intenzite! To je ďalší nezmysel, s ktorým sa bohužiaľ na dennom poriadku stretávam :). Na prípadnú stratu hmotnosti bude v najväčšej miere vplývať celkový výdaj energie počas telesnej aktivity. Efektívny tréning musí byť preto aj dostatočne dlhý, aj dostatočne intenzívny. Čo je to dostatočne, je už na dlhší článok...