Posilňovanie detí a mládeže. Áno alebo nie? (1. časť - Ako som začínal)

 

So silovým tréningom som začal niekoľko týždňov pred dovŕšením pätnásteho roku života. Nejednalo sa o prevažne tréning s vlastným telom, ale o skutočný silovo - kulturistický tréning, s pre mňa vtedy ťažkými činkami. Akosi intuitívne som sa na tento tréning pripravoval už odmalička. Prvými skúsenosťami so silovými cvikmi boli hodiny karate alebo kickboxu (mal som 6 rokov), kde sa vykonávali štandardné cviky ako kľuky alebo "brušáky".

Neskôr (okolo dvanásteho roku) som si vytvoril vlastný domáci posilňovací program. "Na prsia" som cvičil kľuky, na brušné svaly priame a šikmé brušáky. Na moje šťastie sme mali v izbe dve poschodové postele (štyria bratia v jednej izbe) a tak som triceps vyriešil kľukmi na bradlách (bradlami boli poschodové postele). Postele boli tak skonštruované, že som vrchné poschodie vedel využiť podobne ako hrazdu a tak som mohol počas tréningu precvičiť aj chrbtové svalstvo a biceps. Popri tomto tréningu som sa v škole, vonku neustále pretláčal s kamarátmi i nekamarátmi (často so staršími chlapcami), takže na tréning s činkami som bol v puberte z hľadiska mentálnej aj fyzickej sily pripravený. 

Posilňovanie bolo v nižšom veku u mňa doplnkom iných športov. Ako väčšina detí som sa odmalička venoval futbalu, od dvanástich rokov to bol naplno tenis (7x do týždňa). Od pätnásteho roku sa stala v mojom každodennom režime posilňovňa rovnocenným partnerom tenisu. Od sedemnástich rokov boli činky mojou hlavnou záľubou, až posadnutosťou. Až kým neprišiel bicykel, ale to už zachádzam na účely tohoto článku priďaleko...alebo nie!?

So zvládnutím techniky cvikov s činkami mi pomohol mamin kolega - učiteľ telocviku, ktorý sa dlhé roky tomuto tréningu venoval. Okrem toho ma naučil, ako sa dá s pomocou činiek "rozbiť" celé telo. Tréningy boli naozaj ťažké, od počiatku som vedel, čo znamená odcvičiť všetky cviky za jeden tréning do zlyhania. Po pár mesiacoch som pokračoval v príprave sám, študoval som časopisy, získaval informácie na internete, čosi odkukal od starších a skúsenejších borcov v klube, kde som neskôr súťažil. 

                                           Od sedemnástich som sa venoval súťažne silovému trojboju

Za dlhé roky tréningu s činkami som nemal jediné zranenie, nikdy ma nebolel chrbát. Keď sa spätne pozerám na genézu môjho silového tréningu, mal som asi veľa šťastia a zhody správnych okolností, že som sa nedopustil mnohých chýb. Športovanie odmalička, domáce cvičenie s vlastným telom a relatívne dobré genetické predispozície. Vďaka týmto atribútom som sa mohol v pätnástich rokoch pasovať s ťažkými činkami.

S dnešnými vedomosťami a skúsenosťami by som niektoré veci v mojom tréningu zmenil. Najmä s vedomím, že sa v budúcnosti vrhnem na vytrvalostný šport. Napriek tomu som presvedčený, že mi tréning v posilňovni v mladom veku priniesol mnoho benefitov, z ktorých budem ťažiť celý život.

Na Fakulte telesnej výchovy a športu sme si prešli mnohými druhmi športov a pre úspešné absolvovanie školy sme museli splniť mnoho fyzických testov (limity v atletických a gymnastických disciplínach, športových hrách, lyžovaní, plávaní atď. ). Viem, že mi silový tréning mnoho zápočtov uľahčil! Počas štúdia, som si naplno uvedomil, že vyvážený silový tréning môže byť obrovskou výhodou a skvelým doplnkom pri vykonávaní mnohých športov. Získané kondičné schopnosti v mladom veku sú tiež dobrým základom pre dobrý fyzický stav v dospelosti.

Je však pre každého pätnásťročného chlapca tréning maximálnej sily vhodný? Ako začať s cvičením? Kedy začať? Aké benefity môže priniesť dieťaťu príprava v posilňovni? Prestane dieťa vplyvom silového tréningu rásť? Prečo je dobré pre dieťa, ktoré sa venuje výkonnostne inému športu, zaradiť aj tréning v posilňovni? Odpovede na tieto a niektoré iné otázky nájdete v druhej časti článku : Benefity silového tréningu detí